streda 27. apríla 2016

Pokora.



Každý kresťan by chel byť pokorný. Ale pokora je stav, nie je to túžba ani želanie. Nie je to ako sa milne zvyknú ľudia domnievať poklonkovanie niekomu. Podľa mňa je to tak, že ak máš tento stav, všetko sa odohráva inak. Každá maličkosť je pre teba spôsob poznávania od Boha. Si pripravený príjmať všetko z ruky Božej a s ďakovaním. Tento stav ti pomáha vnímať a chápať Boha a jeho dielo v tvojom živote. Uvedomuješ si že ty si len nástroj Boží. 
Je to stav uvedomenia si Boha a faktu, že všetko je od neho a nič nie je náhoda. Všetko je na dobré a že ťa bezpečne vedie. 
Vnímanie je obrátené na chápanie, na vnútorný rast, na pomoc a rozvoj. Uvedomenie si že všetko je z milosti. Tento stav sa prejavuje v každej chvíli tvojho života. Vo všetkom. Rovnako sa prejavuje aj v komunikácii medzi ľuďmi. Domnievam sa že merítkom pokory môže byť z časti aj to ako vnímame slovo ktoré k nám prichádza od nášho okolia. Môžeš sledovať, že čo spôsobuje slovo ktoré k tebe prichádza. Či ti "otvára" uši alebo ústa. Rýchla reakcia môže byť prejav pýchy. A tak obrazne povedané slovo ktoré k tebe prichádza ti otvára ústa. Si múdry vo vlastných očiach a na všetko máš rýchlu odpoveď. Je to reakcia rozumu a pýchy. 
No načúvanie slovu je prejavom pokory a snaha pomôcť. Kto dobre načúva môže mu byť dané slovo od Boha, ktoré keď sprostredkuješ, sám sa pritom učíš a vzdelávaš. Uvedomuješ si, že ak chceš skutočne niekomu pomôcť nepostačí vlastný rozum a naučená múdrosť, ale potrebuješ múdrosť prítomnú od Boha ktorá pomáha všetkým.


Matúš=MRN

Prečo máme brvno v oku ?




Matúš 7:5 Zamyslel nad týmto veršom a inšpirovaný vlastnými zlými myšlienkami a postojm.
(Pokrytče, najprv vyjmi brvno zo svojho oka a potom prezrieš, aby si vyňal ivierko z oka svojho brata.   

Zamýšľal som sa nad tým ako je to pozrieť sa hlbšie do seba teda ako najsť brvno vo svojom oku. Samozrejme, že mi Boh pomohol uvidieť tieto úvahy v realite. Tak, aby som len nemudroval,  ale aby som mohol uvidieť, ako to je v skutočnosti. 
Ľudia si vedia "nasadiť masky" a hrať divadelné postavy, aby vypadali lepšie pred svojim okolím. Aby vypadali inak ako v skutočnosti sú. Každý chce vypadať dobre alebo lepšie v očiach svojho okolia. Samozrejme kresťan chce vypadať aj v očiach iných ľudí dobre i keď v prvom rade dbá na to ako vypadá pred Bohom. No nie to je padstatné ako vypadáme, ale snažíme sa o skutočnú zmenu našeho charakteru. Máme predsa skvelý vzor Ježiša Krista a na ten vzor sa každý kresťan chce podobať. Horšie je ak si zamení pojmy a chápania. Ako som mal možnosť už nie raz uvidieť. Ľudia sa radi klamú. Presnejšie klamú samých seba a to tak, že sa chcú vidieť lepším akým v skutočnosti sú. Myslím tým to, že sa napríklad utiahne a nič nehovorí. Možno podľa hesla kto nič nehovorí nič nepokazí. Vtedy vypadá pred ľuďmi ako múdry, ale zvyčajne len kým neprehovorí. Alebo sa pozerá na druhých a hľadá chyby. Zvyčajne preto, aby si ospravedlnil tie svoje. Takéto postoje nie sú správne a kresťanské. Je to nahováranie si vlastného klamstva a podporovanie pýchy. Takže veta výjmi brvno zo svojho oka nám hovorí, aby sme sa pozreli najskôr na seba. Zaoberali sa najprv svojím charakterom a chybami než začneme posudzovať iných. Zo skúsenosti musím povedať, že určite nestačí len taký povrchný pohľad do seba. Treba sa pozrieť viac a hlbšie. Myslím, že to sa hovorí preto lebo taký povrchný pohľad nás dovedie len po ďalšie klamstvo. 
Ako teda vôjsť viac do svojho vnútra ? Myslím, že prvý a najdôležitejší krok je pripustiť, že zistím niečo čo sa mi nebude páčiť. Byť na také zistenie naozaj pripravený a zmierený.
Ak na taký pohľad ale nie som dostatočne pripravený, tak mi Diabol nahovorí a predostrie vnútornú oponu. Pohľad ktorým sa mi naskytne bude zobrazovať posledné klamstvá o mne. Môžem sa úprimne pozrieť a predsa uvidieť aký som múdry, dobrý a dokonalý a ja neviem ešte aký... 
Tak čo proti men všetci majú ? Veď sú aj horší odo mňa. 
Otázka znie...
Som pripravený odhrnúť aj túto poslednú diabolskú oponu ? Uvidieť naozajstnémoje moje ja so svojímy chybami a nedostatkami ?  Každý to už dávno tuší, čo je za tým posledným závesom lebo je čiatočne priahľadný. Veď ak poriadne zaostril zrak už dávno mohol vidieť skrz ten záves. Ale či na to mal aj odvahu ? A teda ak nadobudne tú odvahu a ten záves odtiahne uvidí sa. Zístí, že všetky chyby a nedostatky ktoré mu vadili u ostatný nachádza rovnako u seba. Zisťuje, že nie je ničím výnimočný od ostatných a že všetko čo si vo svojej pýche namýšľal bola iba ilúzia a klamstvo. No a tak stojí pred reálnym obrazom seba samého. A čo Diabol ? Samozrejme má stále nejaký trik pripravený a tak nám ponúkne myšlienku. No tak ja som taký. No a ? Sú aj horší čo už narobím ?
Prijatím takejto mysle už môžeš vedieť, že prehral.  Zbytočne si šiel až poslednú prekážku uvidenia sa v pravom svetle ak nakoniec nedokázal so sebou nič urobiť. 
Sila kresťana je v tom, že si uvedomuje svoje chyby a sám si ich aj prizná. Raduje sa z toho, že ich mohol uvidieť a že ich z milosti môže odstraňovať. Že sa môže naprávať na obraz Krista. Ak ťa poteší tento fakt, že si sa našiel taký aký si a nevadí ti ani to, že ti niekto ešte poukáže na niektoré nedokonalosti ktoré si nezbadal si na dobrej ceste. Si na ceste kde sa môžeš meniť, ale ak si ešte o sebe robíš dajakú ilúziu alebo máš nejakú obhajobu na človečinu ktorú máš v sebe, tak si asi neodkryl posledný zaves a pozeráš sa stále iba skrz závoj klamstva. Lebo nič na človeku nie je dobré, človečina smrdí ako to dakto povedal v jednej rozprávke. Lebo aký bol Adam taký sú všetci. No a dobré je len to, čo sa z Krista narodilo znova.


Matúš=MRN

pondelok 21. marca 2016

Taťána Bělous - Lekárka Vzkriesená z Mrtvých po troch dňoch.

Životný príbeh a svedectvo ženy z Ukrajiny ktorá bola v nebi aj v pekle a na tretí deň "vstala z mŕtvych" Jej osobné svedecto o živom Bohu.

Čašť prvá :


Časť druhá :

Časť tretia : 

Časť štvrtá :